Ukrajina - prvý kontakt
Za všetkým hľadaj ženu. V tomto prípade by sa našli aj dve. Dve také, ktoré ma priamo či nepriamo ťahali na Ukrajinu.
Blanka Ulaherová - veľká cestovateľka a blogerka, ktorej články o cestovaní (nielen) po Ukrajine ma priviedli na myšlienku, že by som mohol vycestovať a možno sa aj vrátil v celku domov.
slečna Liliya Kondratyeva - dievča, ktoré som si veľmi obľúbil, trénujem s ňou angličtinu (nakoľko ukrajinsky ani rusky neviem), včera som ju počul prvý krát - o tom ďalej.
Takže nápad by bol, ako na to?
1. Zistiť si cestovný poriadok. V mojom prípade to bolo Rožňava => Košice, Košice => Užhorod, Užhorod => Košice a Košice => Rožňava. RV - KE a späť nie je problém, autobus chodí každú chvíľu. Horšie to bolo s linkovým spojom do Užhorodu. Ten chodí z Košíc "len" 2x denne, ja som si vybral ranný spoj.
2. Zameniť peniaze. Toto asi ani nie je nutné, miestni veksláci nikoho nazabili. Ale ja som získal možnosť dať blonďavej ukrajinskej colníčke dva doláre do pasu.
3. Spísať zoznam, čo na tej Ukrajine (konkrétne ja v Užhorode) chceme robiť.
11.12.2007 - 03:50 - Prvý budík zvoní. Vypínam ho, zažnem svetlo, aby som už nezaspal a čakám na druhý. Z obavy pred tureckým záchodom idem posledný krát aj na ten náš. Obliekam sa, robím posledné prípravy, volám taxík z Rudnej do Rožňavy.
04:40 - stojím na stanici v RV. Čakám. Postupne prichádzajú ďalší traja ľudia. Prichádza michalovský autobus až z ďalekej Prahy. Nasadám a za 100 Sk sa nechám viesť do Košíc. Odchod o 05:00 - presne.
06:10 - rýchly príchod na predajňu medzinárodných lístkov v KE. Pýtam si spiatočný do Užhorodu, všetko ide bez problémov. Majú aj cukríky. Na železničnej stanici kupujem bagetu a kofolu, v stánku SME (z ktorého som doteraz neprečítal ani riadok).
06:30 - príchod nášho tranzitného prostriedku. Nastupujeme, autobus sa aj v utorok ráno plní (v Michalovciach až na stav FULL), väčšina ide na trh kupovať značkové veci, pár ľudí ide z práce domov a ja asi jediný nemám v pláne zjednávať v stánkoch cenu handier.
08:40 - príchod na hranicu. Ľudkovia sa vytešujú, ako im postupne nabieha roaming, diskutujú o tom, čo a ako bude na trhu, ktoým smerom to bude ideálne. Berú nám pasy na SK strane, vracajú pasy. A v tom momente samozrejme musí byť polovica autobusu na WC. Meškáme. Očakávaný príchod o 09:10 sa asi nestihne. Presúvame sa na UA stranu. Zasa čakáme. Ale nie, ide colníčka. Bohužiaľ však iba na to, aby odtiahla závoru na pruhu pre diplomatické autá a niekto mohol prejsť (asi dal nejaké mince do vrecúška). Posúvame sa. O celé dva metre. Prichádza blonďavá colníčka, ja rýchlo dávam 2 doláre do pasu, colníčka zmizne.
10:00 - pasy sa vracajú po tretinách. Ako sa zistí, asi traja nemajú vyplnenú migračnú kartičku. Buď vôbec, alebo spodnú polovicu. Čakanie sa naťahuje, šofér behá po prechode, colníčke nesie kávu. Pasy sa vracajú, ideme. 10:20
11:00 - po útrapách na neoznačených cestách s hŕbou trúbenia prichádzame na avtovokzal. Sme tu najmodernejším autobusom. Vystupujem, šmýkam do mesta.
11:30 - už sa tu mocem dosť dlho a doláre som ešte stále nevymenil. Vojdem do banky, nikto sa o mňa nezaujíma, všetci riešia nejaký papier. Idem preč, nakoniec vchádzam do nejakej malej banky, dávam tetuške za okienkom 100 dolárov, dáva mi 505,55 UAH. Som šťastný. Opár metrov vidím vajce, vedľa neho nápis MTC. Fajn, toto presne chcem. Vchádzam dnu, pýtam si "prepaid card", slečna vyťahuje dobíjací kupón. Zdôrazňujem - SIM, SIM. Dávam 50-ku, chvíľu sa dievčence naťahujú, ako ju rozmeniť. Nakoniec dostávam kartu a 25 UAH ako výdavok. Aj keď z ich slov počas rozmieňania som vyrozumel čosi, ako keby jedna druhej radila, že mi má namiesto 25 UAH dať jeden dobíjací kupón. Som rád, že sa tak nestalo, ani úvodný 10 UAH kredit som nebol schopný prevolať.
12:15 - Prechádzam cez most na Korzo, rýchlo vybavujem to, čo chcem (miestne pivá, rifle, trojkilové makaróny pre psíka). Vkladám kartu do mobilu, aktivujem ju, v parku volám Lili. Fajn rozhovor, konečne aj hovorená angličtina (ktorú som si v miestnych obchodoch veľmi neužil). Lili je dieča, na ktoré som natrafil pri hľadaní kontaktov pre môj obľúbený GTalk. Je z Charkova (opravené z "Kharkov" po upozornení), čo je bohužiaľ na druhom konci Ukrajiny. Ale sľúbil som jej, že sa uvidíme, keď mi už azbuka nebude robiť až také problémy. A podľa tohoto výletu sa zdá, že to bude čoskoro. Nepoznám sa s ňou dlho, bude to hádam niečo okolo roka. Žiadna láska :-) ale človek je to milý a príjemný.
13:00 - návrat zasa cez most. Prší.
13:17 - Vchádzam do pizzérie, objednávam si pizzu do krabice, pivo vypijem na mieste (Černirivské, celkom dobré, pena držala, hádam keby bolo trošku chladnejšie).
13:40 - turbo systémom upečená pizza v rukách, 25 UAH v rukách časníčky, pýtam sa na toaletu, je europska. Hurá. Odchod na stanicu, Nasadanie do autobusu. 14:10 - sedím.
14:30 - platíme 2 UAH. Neviem prečo, ale v ten deň je to jediný doklad, ktorý dostávam. Popis tovaru - artikel8. Zaujímavé. Odchádzame. Za celý deň som videl maximálen 10 dievčat v mojom veku (dajme to mu do 30 rokov), ktoré by sa mi nepáčili. Ináč, keď nič viac, tak kvôli pohľadu na ne sa sem oplatí ísť.
14:45 - hranica. Tuším čakanie. Vypĺňa sa. Na ukrajinskej strane (zasa s tou istou blonďavou colníčkou) celkom rýchle, spomaľuje to kontrola vecí na slovenskej strane. Volám Lili, zdôverujem sa, že som pizzu po dlhom dohadovaní dostal. Radí mi nabudúce skúsiť slovenčinu namiesto angličtiny. Možno na tom niečo bude, keď sa ma pýtali na pivo a povedal som "veľké", tak mi asi (síce s pousmiatím sa) čašníčka rozumela. Sľubujem jej, že zavolám aj niekedy z domu (ešte musím zistiť ceny), lúčim sa, prajem príjemný deň. Kredit mám stále vysoký a to som urobil 2 hovory a poslal 2 SMS, jednu aj na SK.
16:40 - po kontrole (každý colník je tam nejaký žhavý na tie cigarety - neniesol som ani jednu, taktiež žiaden tvrdý alkohol, len pivo a ukrajinský chlieb) ideme domov. Píšem SMS, opieram hlavu o sedadlo a počúvam, kto čo (a ako výhodne) nakúpil. A že sa chcú vrátiť pred veľkou nocou. No teda ja určite aj skôr.
18:20 - príchod do KE, prestupujem na autobus do Rožňavy, 18:35 odchádzame, vytešujem sa, ako pekne mi to vyjde, v Rožňave prestúpim na miestny spoj, ktorý ma vyhodí až doma.
19:25 - za Moldavou autobusu zhasnú svetlá, 15 minút stojíme, kým to šofér nejakým drôtikom spojí. Meškanie je veľké, do RV sa dokotúľame 10 minút po odjazde môjho spoja. Uff. Zasa taxík.
20:30 - som doma, vybaľujem pivo (lacné), rifle (lacné), cestoviny (maximálne lacné). Spomínam.
Záver: bál som sa, ako to tam bude, nakoľko som neplánoval ísť na trh, ale skôr do mesta. Vrátil som sa, som živý, zdravý. A plný spomienok na fajn deň.
Galéria :-)
