DX-ing

Čo to? Tu na technologickom blogu článok o nejakom inžinierovi DX? Nie nie, bude to o niečom inom. Tento blog bude pojednávať o jednom mojom hobby, na ktoré sa pýtajú snáď všetci, ktorým ho spomeniem. Nakoniec, už aj tu v jednej diskusii padla otázka, čo to je. Tak príjemné čítanie.

DX-ing je anglické pomenovanie činnosti, založenej na hľadaní (alebo ak chcete, lovení) vzdialených signálov rozhlasového, televízneho éteru a signálu rôznych služieb. Samotné DX je skratkou slov Distance X, čiže niečo v zmysle Vzdialenosť Neznáma. Ako v rôznych iných odvetviach a činnostiach, aj tu sa lepšie uchytila anglická skratka, predsa len lepšie asi znie DX-er (človek, vykonávajúci toto hobby), ako VN-kár :-)

V čom toto celé spočíva? Na jednej strane je stanica, na druhej poslucháč (prípadne divák, ale poslucháč je pre tento prípad častejší). To je jasné. Problémom je, že každá stanica má len obmedzené pokrytie, dané polohou, výškou, moduláciou, frekvenciou a najmä výkonom vysielača. A tu prichádzajú na rad DX-eri, ktorí sa snažia rôznymi "fintami" toto vzdialenostné obmedzenie prekonať a túto stanicu zachytiť. Platí pravidlo, že čím je stanica (jej vysielač) ďalej a má menší výkon, tým je úlovok vzácnejší. Dobré na tomto hobby je to, že s ním môže začať takmer každý, kto má aspoň priemerný tuner (prijímač), povedzme aspoň na pásmo veľmi krátkych vĺn (VKV - alebo inak FM) a nejakú tú anténu. Áno, aj na "FM" sa dajú zachytiť vzácne a vzdialené stanice. Nebudem dnes zachádzať do hĺbky, len Vás navediem na vyskúšanie ladenia v nejaký deň s inverziou počasia, prípadne v lete počas veľkých horúčav.

Okrem "FM" pásma sa DX-ing najväčšou mierou dotýka pásiem, používaných v minulosti a dnes na rádiu označovaných ako AM, MW, SW či LW. Sú to pásma s amplitúdovou moduláciou, laicky povedané, že sa signál "kóduje" trochu ináč, ako je je to pri FM (teda bežných, ako Expres, Funradio, ...) staniciach. Každé z týchto pásiem sa chová trošku inak a pre tých, ktorí by chceli zabŕnuť do DX-ingu trochu viac a našli rádio po dedovi :-) popíšem, ako sa každé pásmo chová.

Dlhé vlny (DV/LW) - pásmo s frekvenciami od 0 do 500 kHz (prakticky využívané je od 150-300 kHz). Oproti ostatným je relatívne stabilné, netrpí únikmi a je vhodné na prenos signálu v rámci kontinentu, teda do 2000km. Signál sa výborne šíri rovinou (napr. voda), bol preto využívaný na spojenia s loďami a ponorkami. Na tomto pásme sa šíri aj signál pre "rádiové hodiny". Používajú sa väčšinou veľké výkony (rádovo v stovkách kW), signál je lepšie počuteľný večer a v noci aj kvôli tomu, že je menej priemyslového rušenia (TV, PC, ...). V Európe je toto pásmo dosť obsadené, takmer na každom "kanáli" (frekvencie majú krok 9 kHz, teda napr 261, 270, 279 kHz) je nejaká stanica. Najbližšie k nám (a teda najľahšie zachytiteľné) sú 270 kHz - Český rozhlas 1, 177 kHz (to je tak trochu výnimka v tom krokovaní) - Deutschlandfunk.


Stredné vlny (SV/MW) - pásmo od 500 do 1700 kHz. Cez deň pomerne dosť tlmené, počuť len "lokálne" stanice - napríklad v rámci jedného štátu. Večer dosah bežnými výkonmi (desiatky až 1-2 stovky kW) po celom kontinente, za priaznivých podmienok okolo východu slnka presah staníc zo severnej a strednej Ameriky. Najľahšie zachytiteľný samozrejme Slovenský rozhlas (aspoň kým budú financie) na rôznych frekvenciách, potom Český rozhlas na 639 kHz, Maďarský rozhlas na 540 kHz, večer rôzne zaujímavé stanice (spomeniem silné signály Slovinska - 918, Nemecka - 594, 972, 1420). Ideálne pásmo na začatie, strednovlnný prijímač má takmer každé rádio, jazyková bariéra je malá (európske jazyky).

Krátke vlny (KV/SW) - pásmo pre tých, ktorí chcú "počuť svet". Od 1700 kHz do 30 MHz. Vysielajú tu rozhlasy svoje programy pre zahraničie (takou mojou lahôdkou, ktorú každému spomínam je české vysielanie Čínskeho rozhlasu). Signál sa dostáva aj na druhú stranu Zeme vďaka odrazom od istej časti atmosféry. Samozrejme, s tým rastú aj nároky na poslucháča, ktorý sa takto dostane do styku s exotickými jazykmi (rôzne africké dialekty, ázijské jazyky).

Dobre, stanicu som zachytil, čo teraz? No teraz práve prichádza najzaujímavejšia časť. Máme stanicu (napríklad Švédsky rozhlas na 1179 kHz, vysielajúci anglicky), počujeme ju v celku dobre a sme schopní rozlúštiť, o čom zhruba vysielanie je. V tom prípade si treba zapisovať časy, body vysielania (ideálne sú správy, kde sa spomenie iste nejaké známe meno, to sa dá rozlúštiť aj z jazyka, ktorý nepoznáme), či to bol moderátor alebo moderátorka, názvy skladieb, použité jingle a tak podobne. Ďalej si zapisujte, v akej kvalite bol signál, prípadne čo sa Vám na vysielaní páčilo či nepáčilo (to odporúčam, stanice to ocenia). A na záver je potrebné zosmoliť nejaký list stanici (napr. v angličtine), kde to všetko popíšete.
Ako taký list vyzerá?
1. napíšte, čo chcete (teda že ste ich zachytili a ste DX-er)
2. napíste PRESNÝ dátum a čas vysielania vo formáte UTC (nebudem vysvetľovať, čo to presne je, ale je to čas bez dvojbodky v strede a v zime je to minus 1 a v lete minus 2 hodiny od nášho času, teda 17:00 v zime je 1600 UTC)
3. popíšte, čo ste počuli (napr., že o 1601 UTC čítala žena správy, kde bolo počuť Bush, terorista, Irak, ...)
4. popíšte, aké máte zariadenie, zvlášť anténu.
5. napíšte, kde bývate (poloha, vzdialenosť od nejakého väčšieho mesta, či ste v údolí, na kopci, na rovine)
6. napíšte niečo o sebe (vek, povolanie, záujmy)
7. vhodné je priložiť napr. pohľadnicu alebo podobný artikel zo Slovenska a pre malé stanice aj takzvaný IRC kupón (čo je taký lístok zakúpený na pošte - určite ho majú, aj keď teta za okienkom o ňom možno bude počuť prvý krát - slúži na úhradu spiatočného poštovného pre stanicu)
8. požiadajte o QSL lístok

Ten QSL lístok spomínam ako posledný bod, aj keď ešte neviete, čo to je. Je to taká malá kartička, ktorá je predmetom zberateľstva v tomto hobby a na druhej strane potvrdzuje, že ste danú stanicu zachytili. DX-eri sa snažia, aby mali týchto kartičiek čo najviac a zo zemí, ktoré sú pre nás exotické.

Takže toľko k DX-ingu, teraz už mám kam odkázať ľudí, ktorí sa ma na to budú pýtať.

Linky:

Česko-Slovenský DX klub - www.dx.cz